Daniela Zelková

Španielsky som sa začala učiť na strednej škole, chodila som na bilingválne gymnázium v Novom Meste nad Váhom, kde jazyk je stredobodom pozornosti. Bola to akási spontánna voľba po základnej škole, keď som bola rozhodnutá nastúpiť na gymnázium a povedala som si, že cudzí jazyk ako bonus je dobrý nápad. Nemôžem, ale povedať, že by som práve za španielčinou prahla, skôr naopak, úplne jasne si vybavujem prvý deň, keď som mala v zošite prvých desať fráz a nemohla som si poriadne zapamätať ani Buenos días. Vtedy som si hovorila: „Na čo som sa to len dala?“ Postupne som si, ale samozrejme španielsky jazyk zamilovala.

Naopak portugalčina bola jasná voľba. Takmer za každým človekom, ktorý sa chce portugalsky učiť je nejaký špecifický príbeh, pre mňa je to brazílska bossa nova, ktorá mi ukradla srdce pred mnohými rokmi, a to natoľko, že už som to nemohla vydržať a podala som si prihlášku na štúdium portugalskej filológie na Univerzite Palackého. Vzhľadom na podobnosť týchto dvoch jazykov, človek, ktorý vie dobre po španielsky, môže mať už po roku štúdia portugalčiny tento jazyk v dobrej forme.

Vôbec najfascinujúcejšie je v akom protiklade, ak hovoríme o kultúrno-historickom pozadí, tieto dva jazyky v Európe žijú. Zatiaľ, čo španielčina odzrkadľuje vášnivú a rozpálenú španielsku dušu, tak portugalčina, naopak, je akousi intímnou spoveďou melancholického Portugalska. Avšak ak prejdeme do Brazílie, vidíme, že si tam portugalčina žije veľmi nespútanou formou. Táto rozmanitosť je krásna a nikdy Vám nedá šancu nudiť sa.

Výuka týchto dvoch jazykov bola akýmsi logickým vyústením môjho štúdia, či už vysokoškolského alebo stredoškolského. Sama tieto jazyky milujem a rada toto zaľúbenie rozsievam ďalej a podporujem ho v študentoch. Myslím si, že vyučujúci cudzích jazykov, sú ľudia, ktorí majú k onomu jazyku pozitívny vzťah a toto svoje zaľúbenie sa snažia v prvom rade preniesť na študentov. A kto by nechcel byť študentom učiteľa, z ktorého priam srší nadšenie keď vysvetľuje hoci aj gramatiku? Navyše, tak ako v iných profesiách, tak aj vyučujúci sa stále niečo nové učí a v prípade jazyka je objavovanie nových vecí, slovíčok alebo aj literatúry nevyčerpateľné a vždy obohacujúce. Na každej hodine sa naučím aj ja niečo nové.

Portugalčinu som chcela veľmi učiť, pretože som cítila, že práve to je to, čo ma vysoká škola naučila. Hoci je to piaty najrozprávanejší jazyk na svete, tak ho povedzme v našich končinách veľa ľudí neovláda. Väčšina ľudí ani nevie ako portugalčina znie a mnoho z nich si myslí, že celá Latinská Amerika rozpráva španielsky, čo samozrejme vzhľadom na Brazíliu nie je pravda. Ľuďom sa na španielčine páči jej melodická stránka, je veľmi vyhľadávaná, každým rokom populárnejšia a tak ako vášeň je jedným zo stereotypov španielskej duše, tak aj študenti zvyčajne prídu zapálení pre učenie sa tohto jazyka. A to koniec koncov motivuje aj vyučujúceho.

Najradšej  mám, keď sa na hodine zabavíme, prípadne zasmejeme. Najčastejšími spúšťačmi sú zábavné a niekedy šokujúce kultúrne rozdiely medzi Českou Republikou a hispánskymi a lusofónnymi krajinami, ktoré popri učení jazyka objavujeme. A takisto mám rada momenty, keď si študent uvedomí, koľko toho už vie povedať a vidieť na ňom, že je sám so sebou spokojný.